Čawte !

Réžia: Guillermo del Toro
Scenár: David S. Goyer
Kamera: Gabriel Beristain
Hudba: Marco Beltrami, Danny Saber

Hrajú: Wesley Snipes, Kris Kristofferson, Ron Perlman, Leonor Varela, Norman Reedus, Thomas Kretschmann, Donnie Yen, Karel Roden 

Od minulých udalostí uplynul nejaký ten rôčik a z Blada (Wesley Snipes) sa stala legenda. Pozná a bojí sa ho každý upír na zemi, vrátane členov novej, špeciánej upírskej čeľade. Práve tá je hlavným dôvodom, prečo sa Blade znovu ujíma svojej výzbroje. Ide o mimoriadne nechutných, slizkých a krvilačných hnusákov, ktorí pri výbere potravy nepohrdnú ani klasickou odrodou svojho sesterského druhu. A preto sa istá skupinka bojovníkov za upírske práva z kruhov klasikov rozhodne s nimi skoncovať. Aby sa však zvýšili jej šance na úspech, pokúsi sa ukecať na spoluprácu svojho najväčšieho dovtedajšieho nepriateľa - Blada. Prehováranie netrvá dlho a náš hrdina aj s komandom zabijakov sa vydáva do pražských (!) ulíc, ktoré sú liahňou nového plemena humusáckych beštií.
 
Krvavejší, slizkejší, hororovejší a filmársky vyspelejší – tak by sa dal označiť Blade 2 v porovnaní s jednotkou. Zatiaľ čo tá bola v podstate menším upírskym filmom, ktorý zožal prekvapujúco veľký úspech, dvojka je veľkým upírskym blockbusterom, ktorý by prekvapil potenciálnym neúspechom (ktorý sa však samozrejme nekonal). Niečo podobné, ako previedol James Cameron s prvým Votrelcom, previedol aj Guillermo del Toro s prvým Bladom. Prináša nám všetko to, o čom mohli snívať naše zvrhlé pubertálne alebo postpubertálne divácke chtíče od momentu, keď sme sa dozvedeli o nejakom chystanom pokračovaní.
 
Najväčšia obsahová zmena prišla s tým, že hrdinom filmu už nie je len samotný Blade. V niektorých scénach (predovšetkým v úvode a závere) je síce ponímaný ako boh a je tak vykreslený aj v očiach okolia, ale hnacím motorom filmu je v skutočnosti komando premakaných upírskych bojovníkov, stojacich po jeho boku. Jeden (šikmooký) ovláda kung-fu a behá s mečom, druhý je hulvátskou horou svalou a protivníkov triešti obrovským kladivom, tretí (vlastne tretia, červenovláska) odkazuje na sympatickú, po uši vyzbrojenú ženskú postavu s PC Resident Evil, a ďalší, držiaci v ruke vulkánový guľomet, akoby vypadol z komanda votreleckých mariňákov. Oblečte si ich všetkých do matrixáckych čiernych kožených odevov, obrnených superlesklým plastikovým brnením a rozostavte si ich okolo Blada v čiernych okuliaroch. Pohľad hodný slonej erekcie.

V akcii si túto skupinku užijeme ako na upírmi preplnenej diskotéke, tak i v bludisku mestských kanálov, zaplienených hejnom slizkých sajrajtov, alebo v hypermodernom sídle ich sploditeľa, ako vypadnutom z tej najlepšej akčnej PC gamesy (napríklad Resident Evil „koľkokoľvek“). S výnimkou ich ženskej členky (pre ktorú má Blade slabosť) sa ich slovník obmedzuje takmer výhradne na „Die, you son of a bitch!“ (prípadne „mother fucker“) a ten natvrdší z nich si neodpustí ani hlášky typu: „Vieš, čo povedal môj foter matke predtým, než ju zabil? Keď niečo naozaj veľmi chceš, musíš si to zariadiť sám.“ Len tak mimochodom, hrá ho Ron Perlman (Votrelec: Vzkriesenie) a jeho postava patrí k tým najroztomilejším vo filme.
 
A teraz zdôvodnenie, čo môže stavať komando vyššie opísaných zabijakov v akcii do pozície hlavného ťažiska filmu. Každá váha má dve strany a aby film dobre fungoval, musí byť (a v tomto žánri duplovane) čo najlepšie vyvážený stranami dobra a zla (respektíve v tomto prípade skôr „tých, ktorým držíme palce, a tých, ktorých chceme zniesť zo sveta“). Vyžívať sa tak orgasticky v sekaní, rozpolcovaní a mrzačení protivníkov by sme sa totiž nemohli, keby obete neboli tými najodporenejšími, najbezcharakternejšími a najodpudzujúcejšími hajzlami pod slnkom. A tí v tomto filme si za prezentáciu týchto vlastností zasluhujú medajly. Lozia po stenách ako votrelci a roztvárajú sánky s hryzákmi ako predátori. To ich robí na jednej strane strašidelnými, ale na rozdiel od menovaných delikátnych exemplárov na druhej strane im chýba osobnosť a nevzbudzujú v nás štipku rešpektu. Požieraním čohokoľvek, vrátane svojich vlastných druhov, sa stávajú odpornou a pre krútivý pohyb našej planéty načisto zbytočnou rasou hodnou vyhubenia. A naši hrdinovia do nich v priebehu filmu nasypú presne toľko guliek a zaseknú toľko čepelí, koľko si hneď po úvodných titulkoch zažiadajú naše pubertálne alebo postpubertálne... ehm.
 
Z predchádzajúcich odstavcov môžete získať dojem, že som človek, ktorému stačia ku šťastiu nabité kanóny a litre krvi, hnisu a slizu. Nie. Len som chcel zvýrazniť, o čom je (nech sa vám to páči alebo nie) Blade 2. Tento film je pre všetkých, ktorí majú radi počítačové hry, tvrdé rockové gitary a po stenách im visia vyžltunuté plagáty starého dobrého Schwarzeneggera (t. j. Komando, T2 atď.). Guillermo del Toro vie veľmi dobre, PREČO KONKRÉTNE táto sorta nadšencov zbožňuje Cameronových Votrelcov alebo McTiernanovho Predátora. A v druhom Bladovi nám PRESNE TO VŠETKO servíruje na zlatom podnose. Jeho Blade 2 je popovejší, dravejší, brutálnejší a tiež oveľa hororovejší, než bol ten Norringtonov. Nájde sa tu aj scéna, v ktorej sa Blade chystá vpichnúť si svoje sérum na potlačenie upírskych hormónov, a dievča, pre ktoré má slabosť, ho preruší slovami: „Prečo bojuješ sám so sebou? Si jedným z nás! Prečo to nechceš prijať? Ja som sa s tým už dávno zmierila. Urob to aj ty.“ Ale o podobné existenciálne otázky tu skutočne nejde. Ide tu o všetko to, čo som opísal vyššie, zabalené do efektného šatu matrixovských vizuálnych pochutín a zasadené do temných, upršaných a zahmlených uličiek, páchnucich všadeprítomnou smrťou. Keď vám podobné veci nie sú po chuti, Bladovi 2 sa zďaleka vyhnite. Mne osobne po chuti sú a tie dve hodinky som si užil vo vytržení. A teraz si už idem pustiť napríklad poetickú filmovú báseň, Leeovho úžasného Tigra a draka. Rovnováha musí byť...
 
P.S. Film sčasti natáčali aj v Prahe. Okrem jedného nápisu na kachličkovom múre ("Pozor při práci s ohněm!"), jedného výkriku Mareka Vašuta v úvodnej scéne filmu („Ku*va pi*a!“) a roličky Karla Rodena, to však z filmu príliš necítiť. A tá Rodenova rolička je len tak mimochodom príšerne nevďačná (čím nechcem povedať, že sa mu čudujem, prečo ju zobral).